Zabiť napríklad takého králika. Hrôza! Naservírovaný na tanieri však všetkým chutí. Niekedy jav všedný. Žeby boli ľudia bezcitnejší…? Hm… Smrť nebola len v románoch a televíznych novinách, lež všade. Od dvora, cez detské postieľky až po bitevné polia. Smrť ako nástroj spravodlivosti preto až tak neprekvapuje. Spomienky kata dnes môžu vyznieť ako denník cynickej obludy, no bolo to „remeslo“ ako každé iné. Napriek tomu sa vraždilo, kradlo a falšovalo… Hrabivosť sután nevynímajúc. Piatok, sviatok, Vianoce? Pchá! Veď je to len dohodnutý dátum…