Polievku ako pokrm dnes mnohí zaznávajú. Takí Nemci napríklad, ju nejedia takmer vôbec, prípadne si ju spájajú skôr so zimným obdobím. U nás je vo väčšine domácností a podnikových kantín ešte stále prvým chodom. Bez akejkoľvek irónie možno „vynález“ polievky zaradiť medzi míľniky vo vývine rodu Homo. Napríklad pri stavbe takého Košického hradu na Hradovej jej museli uvariť na hektolitre. Sedem hektárov je sedem hektárov… Prečo však hrad nedostavali? Že by im skrátili polievkové prídely? Skôr rod s pruhmi (brvnami) v erbe zasiahol…

Politická moc dejiny vždy zneužívala. Stačí spomenúť spojenie Starí Slováci… Boli teda naši predkovia Slováci, Slovania, Slovieni či Sloveni? Prečo napríklad Slovenky nie sú vlastne Slováčky? Akademické reči. Ženy v minulosti to asi veľmi netrápilo. A vôbec nie preto, že ich miesto bolo pri hrncoch. O tom, že bežne čítali, sa spievalo už v 12. storočí. Ani taká kráľovná Mária sa veľmi nezamýšľala nad národnosťou svojich poddaných. Vtedy to panovníkom ešte nechodilo po rozume. Možno aj vďaka blízkosti vzdelaných ľudí ako Ján Henckel.

Po obsadení Richnavy prišiel s početným vojskom jágerský biskup a utáboril sa v Spišskom Podhradí pred (Spišským) hradom. Nato prišli Česi a oddiely miest a zamýšľali dať sa proti nemu do boja. Musel preto včas ustúpiť. Na pomoc mu prišlo viac vojakov, a tak Česi a mestá boli nútené zmiznúť a biskup sa rozložil s vozovou hradbou pri Spišskej Novej Vsi.

Spišskosobotská kronika (preložil Július Sopko)