Zabiť napríklad takého králika. Hrôza! Naservírovaný na tanieri však všetkým chutí. Niekedy jav všedný. Žeby boli ľudia bezcitnejší…? Hm… Smrť nebola len v románoch a televíznych novinách, lež všade. Od dvora, cez detské postieľky až po bitevné polia. Smrť ako nástroj spravodlivosti preto až tak neprekvapuje. Spomienky kata dnes môžu vyznieť ako denník cynickej obludy, no bolo to „remeslo“ ako každé iné. Napriek tomu sa vraždilo, kradlo a falšovalo… Hrabivosť sután nevynímajúc. Piatok, sviatok, Vianoce? Pchá! Veď je to len dohodnutý dátum…

Obvinený spúšťaný do jazera… Utopí sa – je nevinný, vypláva – je vinný. Absurdita. Ani dnes sa však nemáme prečo nafukovať, ohánať zdravým rozumom a podobnými eufemizmami. Stačí vytrčiť hlavu z domu a už sa valia tony ľudskej hlúposti. No hovorí sa, hoc ťažko to exaktne preukázať, že analytické myslenie je zároveň vrahom viery. Nádherné výjavy zo života svätej Alžbety na tabuľových maľbách v Košiciach by vedeli rozprávať… Existuje, resp. existovalo však niečo, kde nebolo ani analýzy, ani viery. Naši predkovia verzus Byzancia…

Stredovek bol dobou drevenou. Až udivuje, ako je vôbec možné, že dnes ešte máme lesy. V rámci Európy však panuje nepomer. Napríklad územie Slovenska vyzerá, akoby ho z tohto hľadiska obdobie údajného temna obišlo. Veď taká Turzovsko-Fuggerovská „fabrika“ na prelome 15. a 16. storočia musela spotrebovať hektáre divočiny. Robin Hood by si v tom čase v Anglicku zaiste nevybudoval kariéru v rozsahu, ako je nám známa dnes. A koľko kmeňov skácali len pre bosorácke hranice! Až kým sa neobjavil Friedrich Spee…