Polievku ako pokrm dnes mnohí zaznávajú. Takí Nemci napríklad, ju nejedia takmer vôbec, prípadne si ju spájajú skôr so zimným obdobím. U nás je vo väčšine domácností a podnikových kantín ešte stále prvým chodom. Bez akejkoľvek irónie možno „vynález“ polievky zaradiť medzi míľniky vo vývine rodu Homo. Napríklad pri stavbe takého Košického hradu na Hradovej jej museli uvariť na hektolitre. Sedem hektárov je sedem hektárov… Prečo však hrad nedostavali? Že by im skrátili polievkové prídely? Skôr rod s pruhmi (brvnami) v erbe zasiahol…

Ak by si dnes niekto na vývesný štít uviedol Prvotriedna žobrácka reštaurácia, v tom lepšom prípade by to okoloidúci asi považovali za celkom vydarenú recesiu. Šli by sa tam však aj najesť? Na začiatku 20. storočia v Bratislave očividne žiaden problém… Zato kráľ podobné dilémy riešiť nemusel. Ak sa hotoval na poľovačku do obľúbených zvolenských lesov, poddaní začali znášať voly, bravy, sliepky. Dobrovoľne zaiste nie… Kráľovské nariadenia opatrené pečaťou príslušnej farby boli zákonom.

… a prísne nariaďujeme a prikazujeme Vašim Vernostiam touto listinou, že kedykoľvek príde tento vajda Ladislav a jeho ľud na naše spomínané panstvá, totiž do našich miest a mestečiek, aby ste tohto vajdu a jemu podriadených Cigánov bez akýchkoľvek prekážok a nepokojov podporovali a chránili, ba aj bránili pred všetkými napadnutiami a útokmi…

Listina kráľa Žigmunda z roku 1423 (preložila Daniela Dvořáková)