Mladých so snahou osamostatniť sa možno dnes na Slovensku rozdeliť na dve skupiny: Tých „šťastnejších“ s tridsať ročnou hypotékou na vysnívaných 72 m2 a zvyšných, ktorým ostáva len snívať… V prvej republike onen nedostatok riešili napríklad vozňami… Elita volená, samozvaná i tá s modrou krvou v otázke strechy nad hlavou mala celé veky celkom iné problémy. Hrádok „spod hladiny“ Liptovskej Mary prezrádza mnohé. Nebolo však všetko zlato, čo sa blyští… Takí spišskí prepošti by si aj užili prepych svojho paláca na Kapitule, no kedy…?

Zabiť napríklad takého králika. Hrôza! Naservírovaný na tanieri však všetkým chutí. Niekedy jav všedný. Žeby boli ľudia bezcitnejší…? Hm… Smrť nebola len v románoch a televíznych novinách, lež všade. Od dvora, cez detské postieľky až po bitevné polia. Smrť ako nástroj spravodlivosti preto až tak neprekvapuje. Spomienky kata dnes môžu vyznieť ako denník cynickej obludy, no bolo to „remeslo“ ako každé iné. Napriek tomu sa vraždilo, kradlo a falšovalo… Hrabivosť sután nevynímajúc. Piatok, sviatok, Vianoce? Pchá! Veď je to len dohodnutý dátum…