Na Zoznam kultúrnych pamiatok UNESCO bolo doteraz zaradených päť slovenských lokalít. Sú to Spišský hrad a pamiatky okolia (1993), rozšírené o mesto Levoča a dielo Majstra Pavla (2009), Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia (1993), Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (1993), Historické jadro mesta Bardejov (2000) a Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka (2008). Čo sa to pred 20 rokmi v kolumbijskej Carthagene vlastne stalo? A ako sme s tým za oných 20 rokov naložili?

Na začiatku 15. storočia sa všetky oči Európanov upierali do Kostnice. Dôvod? Všeobecný cirkevný koncil, pápeži v počte štyri…, Ján Hus a tak podobne. To musela byť v úzkych uličkách trma-vrma. Ktovie do akej miery tam bolo uplatňované rozšírené pravidlo o zákaze hlučného vychvaľovania tovaru… Veď všetci tí svätí zvedavci si chceli predsa v kontemplatívnom tichu vychutnať zmysel obrazovej výzdoby chrámov, pochopiť zmysel učenia, ktoré sa tak rado oháňalo horiacimi hranicami… A v tejto dusnej atmosfére sa zrodila najstaršia zmienka o Slovensku…

Na nedávnej slovensko-chorvátskej konferencii, konanej 20. až 24. júna 2011 pod záštitou Ministra zahr. vecí Slovenskej republiky, ktorej ostatné dva dni prebiehali aj v Levoči, vystúpila s príspevkom i architektka Magdaléna Janovská. Účastníkom z rozličných krajín stredo- a juhovýchodnej Európy predstavila projekt obnovy Spišského hradu, ktorý pripravil jej ateliér. Rozličné moderné materiály či nezvyčajný dizajn zasadený do pôvodnej románsko-gotickej architektúry niektorých prekvapil, iných zaujal.