Aké povolanie si vybrať, žijúc, trebááárs, pred vyše sto rokmi? Mestský notár? Hm, štúdium v zahraničí a potom tá váha… V nedeľu, na korze, by ma až ruka bolela od toľkého skladania klobúka a zdravenia na všetky strany ctihodným mešťanom… Baník? Hm, dobré platené, žiadne dane… Ale keď zisk majiteľa akosi stále víťazil nad bezpečnosťou práce. No bola tu ešte bratská pokladňa… Hm… Jedno je ale isté. Za zubára v žiadnom prípade! Aspoň podľa múmií to vyzerá tak, že by nebolo čo ošetrovať.

Ak by si dnes niekto na vývesný štít uviedol Prvotriedna žobrácka reštaurácia, v tom lepšom prípade by to okoloidúci asi považovali za celkom vydarenú recesiu. Šli by sa tam však aj najesť? Na začiatku 20. storočia v Bratislave očividne žiaden problém… Zato kráľ podobné dilémy riešiť nemusel. Ak sa hotoval na poľovačku do obľúbených zvolenských lesov, poddaní začali znášať voly, bravy, sliepky. Dobrovoľne zaiste nie… Kráľovské nariadenia opatrené pečaťou príslušnej farby boli zákonom.