Za celý náš školský život nikto ani jediný raz nespomenul slovné spojenie malá doba ľadová. A to vraj rozhodovala. Ešte sme to nestihli vstrebať a už sa dozvedáme, že až tak nerozhodovala. Slabá pamäť? Hovorte to ale niekomu, koho detstvo bolo takmer trojmesačné brodenie sa snehom. V jednej ruke tabuľka a griflik, v druhej polienka. Guľovačka s chlapcami zo susednej dediny a korisť v podobe hnedej aktovky dala zabudnúť. No zabudnúť nedal krik doma spoza veľkej plachty a odpoveď babky: Bračeka Ti bosorky vzali…

Nosenie spodnej bielizne, čítanie kníh či zútulňovanie svojho príbytku. Do 14. storočia vec iba horných desaťtisíc. Odvtedy i bežný, no nie zase priveľmi zbežný, obyvateľ vtedajšieho Západu si tak odrazu mohol dovoliť honosiť sa fosílnou treťohornou živicou dávnych pľúc Zeme… Keď sa elektronom zdobili už starovekí Gréci, prečo nie aj nejaký francúzsky mešťan? Skôr ako jeho estetickej stránke by uveril údajnej schopnosti chrániť nositeľa proti silám zla… Napríklad sopečným výbuchom. Čo tam potom, čo si tvrdí nejaký Benjamin Franklin.