Keby sa purpur získaval nie zo šťavy mäkkýšov, ale, prepytujem, z myší, isto by na dvore v Hofburgu vykázali mačky už dávno. Myši sú však bez mačiek trochu ctižiadostivejšie než by sa patrilo. Ono rozhodnutie preto vo Viedni raz-dva napravili. Prečo vlastne gniaviť tie úbohé stvorenia? Pre mužov s láskou k červenej. Rovnakej ctižiadosti ako tie myši. Ctižiadosť na meter štvorcový zatiaľ nikto neskúmal, no kostol Ducha Svätého v Žehre mohol byť ideálnym prístreškom takéhoto muža. Hádam kosti z ostatného výskumu prezradia viac…

Ak by si dnes niekto na vývesný štít uviedol Prvotriedna žobrácka reštaurácia, v tom lepšom prípade by to okoloidúci asi považovali za celkom vydarenú recesiu. Šli by sa tam však aj najesť? Na začiatku 20. storočia v Bratislave očividne žiaden problém… Zato kráľ podobné dilémy riešiť nemusel. Ak sa hotoval na poľovačku do obľúbených zvolenských lesov, poddaní začali znášať voly, bravy, sliepky. Dobrovoľne zaiste nie… Kráľovské nariadenia opatrené pečaťou príslušnej farby boli zákonom.