Keď sa dnes koná trochu väčší summit a zlezú sa delegácie sveta, miesto stretu sa stáva pevnosťou. Dostať sa tam, či nebodaj ubytovať, je viac ako nemožné. Že by predmestie bolo riešením? Na Slovensku, s výnimkou „Prešporka“, horko-ťažko… Oproti minulosti sa toho teda až tak veľa nezmenilo. V mieste pobytu kráľa a jeho dvora sa i zámožní mešťania bez reptania sťahovali do poslednej kutice vlastného domu, len aby panstvo malo kde svoju suitu zložiť. Hotelov nebolo a hotovosť sa zišla… aj keď ani odmena v naturáliách neurazila.

Mužská móda je prazvláštny fenomén. Už len tým, že heterosexuálni muži údajne nevedia, čo to vlastne je. Jedno z najväčších klišé dejín. Priateľky a manželky chlapov dneška môžu písať až tragikomédie. Keď v kúpeľni o rozlohe štyri metre štvorcové, dve tretiny zaberá kozmetika miestneho lovca mamutov, asi je to na pováženie. Pred 900 rokmi stačil kríž, pred 500 rokmi bolo „in“ mať na sebe obsah večere. No obula sa do toho Beatrix Aragónska a… Už viac ako 70 rokov aj muži potrebujú módne časopisy, aby vôbec vyšli na ulicu…

Unikátny mestský archív Bratislavy v roku 2008 vytopilo. Ďalší zárez na rováši jeho pohnutého osudu a čierna škvrna na vzťahu Slovákov k minulosti… Práve vďaka písomnej produkcii miest, kláštorov, kapitúl či dvorov sa dnes môže obsahovo napĺňať aj táto internetová stránka. Na počiatku vďaka duchovným osobám. Kňaz v službách Boha a kráľa toho musel zažiť dosť a našťastie si to nenechal pre seba. Keby sa však aj inde vo svete o archívy starali tak ako u nás, nevedeli by sme mnoho. Napríklad o ohni rozhodujúcom dejiny…

Keby sa purpur získaval nie zo šťavy mäkkýšov, ale, prepytujem, z myší, isto by na dvore v Hofburgu vykázali mačky už dávno. Myši sú však bez mačiek trochu ctižiadostivejšie než by sa patrilo. Ono rozhodnutie preto vo Viedni raz-dva napravili. Prečo vlastne gniaviť tie úbohé stvorenia? Pre mužov s láskou k červenej. Rovnakej ctižiadosti ako tie myši. Ctižiadosť na meter štvorcový zatiaľ nikto neskúmal, no kostol Ducha Svätého v Žehre mohol byť ideálnym prístreškom takéhoto muža. Hádam kosti z ostatného výskumu prezradia viac…

Zabezpečiť kráľa a jeho dvor na cestách nebolo ľahko úlohou. Práve kráľovské dvorce predstavovali, okrem iného, dôležité hospodárske uzly v správe krajiny. Trasy kráľa viedli aj cez mnohé významné strediská obchodu, akými boli hradbami obohnané stredoveké mestá. Hradby, podľa Štefana Werbőczyho ten najmarkantnejší znak mestskosti. Po stáročiach lákajú davy návštevníkov napríklad aj do Levoče. Tú preslávil nielen jej fortifikačný systém, ale napríklad aj slávny rodák Ján Rombauer.