Zabiť napríklad takého králika. Hrôza! Naservírovaný na tanieri však všetkým chutí. Niekedy jav všedný. Žeby boli ľudia bezcitnejší…? Hm… Smrť nebola len v románoch a televíznych novinách, lež všade. Od dvora, cez detské postieľky až po bitevné polia. Smrť ako nástroj spravodlivosti preto až tak neprekvapuje. Spomienky kata dnes môžu vyznieť ako denník cynickej obludy, no bolo to „remeslo“ ako každé iné. Napriek tomu sa vraždilo, kradlo a falšovalo… Hrabivosť sután nevynímajúc. Piatok, sviatok, Vianoce? Pchá! Veď je to len dohodnutý dátum…

Terminológia je jedným zo základných kameňov vedy. Pre laika slovičkárenie. No vo svete, kde cestu pokroku dláždia práve slová, môže zľahčovanie významu termínov viesť k fatálnym omylom. Keď dnes počujeme slovo relácia, prvou a asi aj poslednou asociáciou je slovo televízia. Ale v stredoveku? Obsahom takej relácie v oných dobách mohla byť napríklad svadba princa z tej krajiny s princeznou z inej krajiny. Vedzte však, že nejde o žiadnu reality šou, ale o kus papiera alebo pergamenu uzamknutom prinajmenšom na egyptský spôsob…

Bela, dei gracia Hungarie, Dalmacie, Chroacie, Rame, Servie, Lodomerie, Gallichie Cumanieque rex, omnis Christi fidelibus, ad quos presens litera pervenerit, salutem in omnium salvatore.

Listina kráľa Bela IV. z roku 1249 (ŠA LE, SpP, I., Man. I., N. 1.)