Unikátny mestský archív Bratislavy v roku 2008 vytopilo. Ďalší zárez na rováši jeho pohnutého osudu a čierna škvrna na vzťahu Slovákov k minulosti… Práve vďaka písomnej produkcii miest, kláštorov, kapitúl či dvorov sa dnes môže obsahovo napĺňať aj táto internetová stránka. Na počiatku vďaka duchovným osobám. Kňaz v službách Boha a kráľa toho musel zažiť dosť a našťastie si to nenechal pre seba. Keby sa však aj inde vo svete o archívy starali tak ako u nás, nevedeli by sme mnoho. Napríklad o ohni rozhodujúcom dejiny…

Ak by si dnes niekto na vývesný štít uviedol Prvotriedna žobrácka reštaurácia, v tom lepšom prípade by to okoloidúci asi považovali za celkom vydarenú recesiu. Šli by sa tam však aj najesť? Na začiatku 20. storočia v Bratislave očividne žiaden problém… Zato kráľ podobné dilémy riešiť nemusel. Ak sa hotoval na poľovačku do obľúbených zvolenských lesov, poddaní začali znášať voly, bravy, sliepky. Dobrovoľne zaiste nie… Kráľovské nariadenia opatrené pečaťou príslušnej farby boli zákonom.