Rozprávka o membráne

V dňoch 5. a 6. augusta 2011 sa na Spišskom hrade uskutočnil po tretíkrát medzinárodný kultúrny festival SúHRADnice. Jediné veľké podujatie tohtoročnej turistickej sezóny. Zatiaľ… Boli to predovšetkým dva dni plné zážitkov a kopy podnetov. Rozhodli sme sa preto v sérii niekoľkých článkov a blogov priblížiť atmosféru oných dní nezúčastneným. V prvý deň festivalu bol v priestoroch Hainovho domu v Levoči prezentovaný projekt obnovy Spišského hradu. Mnoho moderných prvkov zasadených do stredovekej ruiny však nenadchol všetkých…

Oplatí sa zavítať aj na SúHRADnice 2013? Tie ostatné síce neboli katastrofa, no ani terno. Zdá sa však, že otázka je irelevantná. Ďalší ročník festivalu s dvojročnou periodicitou sa konať asi nebude. Každopádne zo všetkého toho „bedákania“ pani riaditeľky Márie Novotnej to tak vyplýva. Prečo? Pýtajte sa jej. Ak ju už kvôli tomuto ročníku museli prehovárať sponzori z U.S. Steel Košice, aby sa vôbec konal, je to takmer tragédia na poli slovenského manažmentu kultúrnych pamiatok. Tou kurzívou, to sú jej vlastné slová na pódiu dolného nádvoria pred zhromaždenými desiatkami návštevníkov. Vypálila to rovno na privítanie…

V tomto článku si podrobnejšie priblížime chystanú obnovu Spišského hradu. Lepšie povedané najprv len verejnú prezentáciu zmien, ktoré na jednu z najrozsiahlejších hradných ruín chystajú podľa víťazného návrhu uskutočnenej verejnej a ešte aj tvorivej architektonickej súťaže. O tú tvorivosť v slovnom spojení údajne bojovali rok, tak povedala Mária Novotná, kým primäli zriaďovateľa k úprave podmienok v tomto duchu. Výsledok je minimálne povedané vzhliadnutia hodný. Jednotlivé návrhy ateliérov J&J, Obnova a Proma sa dajú vidieť v Hainovom dome v Levoči.

Ak čítate články na našej webovej stránke, alebo ak ste Levočan, alebo ak ste rovno zamestnanec SNM – Spišského múzea v Levoči, správcu Spišského hradu, víťaz neprekvapí. Ostatných nebudem dlhšie napínať, je to návrh ateliéru J&J pod vedením Ing. arch. Magdalény Janovskej. Tá sa podieľala aj na nedávnom výskume hradu, kapituly, Provinčného domu v Spišskej Novej Vsi, námestia a hradobného systému Levoče a hádam už aj dosť. Spišský hrad vďaka spomínanému výskumu pozná takmer ako vlastnú dlaň, takže mala asi „tak trošku“ aj neférovú výhodu voči ostatným účastníkom súťaže.

Na druhej strane, hradu sa len dobre stalo alebo teda ešte len sa má stať… Je lepšie, keď ho načnú jeho „blízki“, ktorí ho intímne z blízka poznajú a budú k nemu pristupovať citlivo a na úrovni 21. storočia, opäť slová Márie Novotnej. Čo však na to ostatní adepti zaujímavej zákazky? Na vernisáž výstavy súťažných návrhov v prvý deň SúHRADníc, 5. augusta, o 16.00 hodine, do Hainovho domu prišiel, okrem nás „štamgastov“, len jeden zo súťažiacich. No za nič na svete neviem či držiteľ striebra alebo bronzu… Tesne pred vernisážou kvôli tomu prelepovali vystavené panely s touto informáciou. Miestny folklór.

A tak, keď sa nám pani riaditeľka prihovárala otváracím slovom, už ani samotní účastníci tvorivého pokonania nevedeli, ktoré miesto obsadili. Na paneloch viselo jedno, potom to prelepili druhým a riaditeľka hovorila o stave ešte pred prelepením… Čo tam potom. Podstatné je, že sa Spišský hrad bude konečne dávať „dokopy“ a že to bude robiť Magda. Magda a Mária sú veľké kamošky, aby som bol fér. A aby v to piatkové popoludnie nikto neostal na pochybách, pani riaditeľka začala čítať mená odbornej poroty, ktorá zo súťažných návrhov vyberala: „Pani Ľubica Pinčíková, ja, pán Stanko…“ a ďalší.

No prosto, urobte si vlastný názor. Celorepublikový folklór… Napriek tomu sa neuveriteľne teším. Kto na mojom mieste by sa netešil, keď za víťazným návrhom, ktorý zanechá na jedinečnej pamiatke ďalšiu nezmazateľnú stopu, som, vo všetkej skromnosti, tak trochu aj ja. Spolu s Dášou Uharčekovou Pavúkovou a Kamilom Tomčofčíkom, ako zamestnanci Spišského múzea v Levoči, sme sa v roku 2006 podieľali na tzv. Lokalitnom zámere Spišského hradu. V ľudskej reči povedané, dali sme hlavy dokopy a navrhli, v prípade, že by sa hrad obnovoval, jeho novú víziu smerovania.

Podoba tohto dielka, čo sa formy týka, je skôr laická. Zadanie však bolo splnené. Malo byť akýmsi konceptom pre ďalšiu odbornú dokumentáciu. Jeho konečná podoba vyvstala predovšetkým z niekoľkoročných skúseností kontaktu s návštevníkmi a ich postrehmi a potrebami v nadväznosti na možnosti ruiny ako pamiatky UNESCO a zároveň akéhosi kultúrneho bodu. Osobne som to prezentoval a odovzdal pani riaditeľke na konci novembra 2006. Odvtedy sa po tom akoby zem zľahla. Až tu zrazu… Podoba týchto dvoch projektov čisto náhodná (vyjmúc dolné nádvorie)? Len nám, autorom, nikto nič nepovedal…

Ostatní dvaja neúspešní kandidáti na toto obrovské travertínové sústo boli v svojich konceptoch buď príliš moderní alebo príliš nemoderní. Očividne, veď nevyhrali… Ten tretí bol tak akurát, veď vyhral… No laická verejnosť v tom má už dnes jasno. Mária Antošová, jedná z troch 5. augusta na SúHRADniciach tvoriacich v hľadisku verejnosť, počas prezentácie architektky Janovskej driemala, no keď sa v momente potlesku na konci prezentácie zobudila, zasvätene vyriekla: „To už nie je hrad…, to už nie je Spišský hrad.“ Rozlúčila sa s prísediacimi, postavila a odišla.

V internetovom vydaní denníka Korzár z 8. augusta v článku s názvom Spišský hrad očistia od komercie a v denníku Sme z 9. augusta s názvom Spišský hrad nemá hyzdiť komercia priniesla Antónia Deptová veľmi zúžený pohľad na celý projekt. Z názvov príspevkov svieti iba jediné kľúčové slovo, komercia. Kľúčových slov sa však s projektom spája viac. Internetovým a facebookovým diskutérom to stačilo, aby spustili spŕšku kritiky, jednak na pripravované architektonické úpravy hradu, jednak na celkové fungovanie pamiatky a jeho služieb. No nevídali, že milý správca?

Mirka Košaríková z muzeálneho ansámblu, istému Guliverovi Guliveričovi, pohoršenému zo zásahov do ruiny opísaných v oných článkoch, vo facebookovej diskusii príkro odvrkla, že sa jej „zdá nevhodné súdiť niečo len podľa článku v novinách“ a aby sa šiel pozrieť do múzea na výstavu. Pravda. V piatok tam nebol nikto „cudzí“. Keď väčšina ľudí pracuje, ako aj? Ani na vernisáži popoludní, hoci aj. A na druhý deň, v sobotu, priamo na hrade, na v programe ohlásenú komentovanú prehliadku nejaká verejnosť aj došla, no po chvíli sa ukázalo, že verejnosť to nezaujíma…

V prvý deň festivalu sa teda konal tzv. workshop. Bol zameraný na tému Obnova hradov a hradných komplexov – nové trendy, súčasný stav a perspektívy budúcnosti. Okrem Janovskej vystúpila Lenka Bishop z Krásnej Hôrky a predstavila projekt rekonštrukcie gotického paláca, Dalibor Mikulík rekonštrukciu renesančného paláca na hrade Stará Ľubovňa, čiastkové pamiatkové úpravy na hrade Zborov prezentoval Miroslav Plaček a napokon so skúsenosťami s pomocou nezamestnaných pri obnove hradu Šariš v rámci medializovaného projektu Ministerstva kultúry oboznámil Martin Sárossy.

Nielen jednotlivé príspevky, ale, ako to už býva na podobných odborných stretnutiach, hlavne diskusia počastovala prítomných množstvom zaujímavých informácií. Mňa určite a cez ďalšie zo série článkov k SúHRADniciam 2011 dúfam, že aj ďalších čitateľov. Renesančnou sálou s unikátne zachovanou výzdobou sa vznášali slová ako reverzibilné, subtilná, ílové rohože, železo-betónový prstenec, ale i štempeľ od starostu Mižigára, kultúrna krajina, autenticita, zároveň si všetci svorne ponadávali na ochranárov, Brusel aj UNESCO, no kráľovnou dňa bola predpínaná textilná membrána. Prekrytie románskeho paláca.

Musím osobitne pochváliť prejav architektky Janovskej. Bola jasná, konkrétna, zrozumiteľná i pre úplného laika, rozprávala plynulo, dynamicky, vecne, argumentovala trefne, dokonca až dramaticky, ba aj vtipne, čím prekvapila. „Chcete strechy alebo vás vyškrtneme…“, použila príklad Drážďan a argumentáciu predstaviteľov UNESCO. Naopak, známy český kastelológ Plaček, brilantný rečník, v diskusiách obratný a zábavný, 5. augusta sklamal. „Dobre hovorí, ale dlho,“ zaznelo povedľa mňa. Nudné hmkanie nezachránil ani humor typu komôrka pre dievčatá a víno… Prítomné „kočky“ sexistický humor nemusia.

Komentovaná prehliadka už priamo v útrobách Spišského hradu, 6. augusta, so začiatkom o 10.00 hodine sa však nevydarila. Ak v piatok prípadní záujemcovia nemohli kvôli nevhodnému času v pracovný deň, tak v sobotu to aktéri pokazili prístupom. S prehliadkou to nemalo nič spoločné. Trčali sme na jednom mieste. Dostal som síce aj nový prísun informácií ako deň pred, ale čo tam po mne? Verejnosť predstavovalo pár návštevníkov zo vstupu so sprievodcom o 10.00, ktorý ich tam dotiahol. Výraz niektorých tvári bol malým zážitkom. Určite ešte aj dnes, sediac doma, nechápu, čo to bolo…

Tento a nasledujúci bod programu sa navzájom vlastne prekrývali. (Ne)komentovaná prehliadka skôr vyzerala ako nasilu včlenený prvok, len aby to celé vyzeralo na papieri košatejšie. Takých prvkov bolo v onen deň niekoľko. Aj to málo divákov sa z „prehliadky“ nenápadne vytrácalo. Gabriela Rerková z „fraucimoru“ pani riaditeľky Novotnej ma napomenula, aby som správne citoval, ak „… budem zase niekde niečo písať“. Snažím sa. No tí z nás, ktorí vydržali až dokonca, v diskusiách s jednotlivými členmi architektonického tímu napokon dostali i nedostali svoje odpovede. Veď posúďte.

Otázka: V prvej etape je zahrnutá obnova románskeho paláca a západných palácov (dnešné múzeum a terasy). Logicky z toho vyplýva, že by sa automaticky musel uzavrieť horný hrad minimálne na jeden rok, pretože západná strana je jediná prístupná strana akropoly. Prečo sa teda neuvažovalo v prvej etape najprv o obnove románskeho paláca a východných palácov (dosiaľ neprístupné časti) namiesto západných palácov? Kým by sa pracovalo na východnej strane, dnešná západná by mohla bez veľkých obmedzení fungovať a naopak (tu). Odpoveď: Áno, zvažovali sme všetky možnosti. (?) Hm…

Otázka: Kedy sa začne s realizáciou prvej etapy? Odpoveď: Chceli by sme od budúceho roku, keď získame peniaze. (?) Hm… Riaditeľka Novotná v priebehu oboch dní viackrát tento „drobný“ problém nadhodila. „Držte nám palce“, vyzvala publikum na dolnom nádvorí hradu na margo snahy správcu ruiny získať peniaze z regionálneho operačného programu zapojením sa do výzvy, čo podľa nej bude ešte dramatické. Pole slovných spojení vyjadrujúcich skôr neurčitú budúcnosť. Predpnutá textilná mebrána „vejúca“ v prospech románskeho paláca tak zatiaľ ostáva len chimérou.

Štefan Plačko
 
 
SPÄŤ