Mužská móda je prazvláštny fenomén. Už len tým, že heterosexuálni muži údajne nevedia, čo to vlastne je. Jedno z najväčších klišé dejín. Priateľky a manželky chlapov dneška môžu písať až tragikomédie. Keď v kúpeľni o rozlohe štyri metre štvorcové, dve tretiny zaberá kozmetika miestneho lovca mamutov, asi je to na pováženie. Pred 900 rokmi stačil kríž, pred 500 rokmi bolo „in“ mať na sebe obsah večere. No obula sa do toho Beatrix Aragónska a… Už viac ako 70 rokov aj muži potrebujú módne časopisy, aby vôbec vyšli na ulicu…

Za celý náš školský život nikto ani jediný raz nespomenul slovné spojenie malá doba ľadová. A to vraj rozhodovala. Ešte sme to nestihli vstrebať a už sa dozvedáme, že až tak nerozhodovala. Slabá pamäť? Hovorte to ale niekomu, koho detstvo bolo takmer trojmesačné brodenie sa snehom. V jednej ruke tabuľka a griflik, v druhej polienka. Guľovačka s chlapcami zo susednej dediny a korisť v podobe hnedej aktovky dala zabudnúť. No zabudnúť nedal krik doma spoza veľkej plachty a odpoveď babky: Bračeka Ti bosorky vzali…

Vôňa pekárne v starom meste vábi. Návštevníci Levoče neodolajú a my, miestni štamgasti, kráčame už po pamäti. Na začiatku je pole, na konci pekáreň, ale čo je plnkou? Fascinujúci „zázrak“ menom mlyn plný kolies a koliesok. A to je len malá časť života obľúbenej tvarohovej buchty… Hlavne staré mlyny majú svoje neopakovateľné čaro. To priam srší i z ľudí, ktorí stoja za znovuzrodením všetkých tých krásnych starých budov. Takže žiadni čudáci či blázni. Tých sú plné ministerstvá. Výsledkom „neveda“. A bez vedy nieto mlynov ani búcht…

Unikátny mestský archív Bratislavy v roku 2008 vytopilo. Ďalší zárez na rováši jeho pohnutého osudu a čierna škvrna na vzťahu Slovákov k minulosti… Práve vďaka písomnej produkcii miest, kláštorov, kapitúl či dvorov sa dnes môže obsahovo napĺňať aj táto internetová stránka. Na počiatku vďaka duchovným osobám. Kňaz v službách Boha a kráľa toho musel zažiť dosť a našťastie si to nenechal pre seba. Keby sa však aj inde vo svete o archívy starali tak ako u nás, nevedeli by sme mnoho. Napríklad o ohni rozhodujúcom dejiny…

Dobová tlač opísala výsledok prijatia slovenského vyslanca u Hitlera ako dobrodenie. Tým výsledkom bolo navrátenie severných častí Spiša a Oravy, ktoré boli práve vtedy súčasťou Poľska, späť k územiu Slovenska. S odstupom času vieme, že to bola doba, keď sa diali oveľa horšie svinstvá, než naťahovačky o územie… Židom však znepríjemňovali slušný život či naň priam siahali tucty „Hitlerov“ už oveľa skôr. Konšpirátori ešte aj dnes za všetkým vidia židovské sprisahanie. A pritom môže ísť len o prosté zatmenie Slnka…

Aké povolanie si vybrať, žijúc, trebááárs, pred vyše sto rokmi? Mestský notár? Hm, štúdium v zahraničí a potom tá váha… V nedeľu, na korze, by ma až ruka bolela od toľkého skladania klobúka a zdravenia na všetky strany ctihodným mešťanom… Baník? Hm, dobré platené, žiadne dane… Ale keď zisk majiteľa akosi stále víťazil nad bezpečnosťou práce. No bola tu ešte bratská pokladňa… Hm… Jedno je ale isté. Za zubára v žiadnom prípade! Aspoň podľa múmií to vyzerá tak, že by nebolo čo ošetrovať.

Obvinený spúšťaný do jazera… Utopí sa – je nevinný, vypláva – je vinný. Absurdita. Ani dnes sa však nemáme prečo nafukovať, ohánať zdravým rozumom a podobnými eufemizmami. Stačí vytrčiť hlavu z domu a už sa valia tony ľudskej hlúposti. No hovorí sa, hoc ťažko to exaktne preukázať, že analytické myslenie je zároveň vrahom viery. Nádherné výjavy zo života svätej Alžbety na tabuľových maľbách v Košiciach by vedeli rozprávať… Existuje, resp. existovalo však niečo, kde nebolo ani analýzy, ani viery. Naši predkovia verzus Byzancia…

Keby sa purpur získaval nie zo šťavy mäkkýšov, ale, prepytujem, z myší, isto by na dvore v Hofburgu vykázali mačky už dávno. Myši sú však bez mačiek trochu ctižiadostivejšie než by sa patrilo. Ono rozhodnutie preto vo Viedni raz-dva napravili. Prečo vlastne gniaviť tie úbohé stvorenia? Pre mužov s láskou k červenej. Rovnakej ctižiadosti ako tie myši. Ctižiadosť na meter štvorcový zatiaľ nikto neskúmal, no kostol Ducha Svätého v Žehre mohol byť ideálnym prístreškom takéhoto muža. Hádam kosti z ostatného výskumu prezradia viac…

Politická moc dejiny vždy zneužívala. Stačí spomenúť spojenie Starí Slováci… Boli teda naši predkovia Slováci, Slovania, Slovieni či Sloveni? Prečo napríklad Slovenky nie sú vlastne Slováčky? Akademické reči. Ženy v minulosti to asi veľmi netrápilo. A vôbec nie preto, že ich miesto bolo pri hrncoch. O tom, že bežne čítali, sa spievalo už v 12. storočí. Ani taká kráľovná Mária sa veľmi nezamýšľala nad národnosťou svojich poddaných. Vtedy to panovníkom ešte nechodilo po rozume. Možno aj vďaka blízkosti vzdelaných ľudí ako Ján Henckel.

Stredovek bol dobou drevenou. Až udivuje, ako je vôbec možné, že dnes ešte máme lesy. V rámci Európy však panuje nepomer. Napríklad územie Slovenska vyzerá, akoby ho z tohto hľadiska obdobie údajného temna obišlo. Veď taká Turzovsko-Fuggerovská „fabrika“ na prelome 15. a 16. storočia musela spotrebovať hektáre divočiny. Robin Hood by si v tom čase v Anglicku zaiste nevybudoval kariéru v rozsahu, ako je nám známa dnes. A koľko kmeňov skácali len pre bosorácke hranice! Až kým sa neobjavil Friedrich Spee…