Na začiatku 15. storočia sa všetky oči Európanov upierali do Kostnice. Dôvod? Všeobecný cirkevný koncil, pápeži v počte štyri…, Ján Hus a tak podobne. To musela byť v úzkych uličkách trma-vrma. Ktovie do akej miery tam bolo uplatňované rozšírené pravidlo o zákaze hlučného vychvaľovania tovaru… Veď všetci tí svätí zvedavci si chceli predsa v kontemplatívnom tichu vychutnať zmysel obrazovej výzdoby chrámov, pochopiť zmysel učenia, ktoré sa tak rado oháňalo horiacimi hranicami… A v tejto dusnej atmosfére sa zrodila najstaršia zmienka o Slovensku…

Dejiny sa hemžia množstvom osvietených myslí. Taký kráľ Koloman a jeho pokrokové názory na bosorky či Juraj Turzo, uhorský palatín, záštita významnej Žilinskej synody… Kritickejší pohľad na vec však väčšinou ukáže aj druhú tvár. Historiografia má kritiku ako pracovný nástroj, hoci často sa stáva poplatnou dobe. O to viac prekvapí dielo objektívnej skepsy napriek onej dobe. Takým je zaiste počin Jonáša Záborského vzkriesený Timotejom Kubišom. Príbeh nepublikovaného rukopisu a to ani zďaleka nebol ukrytý niekde pod starým krovom…

Dnes sa s poľnohospodárstvom spájajú skôr slová ako dotácie či geneticky modifikované potraviny… Stredovek sa niesol v pozitívnejšom duchu. Európsky svet si vtedy zažil svoju „neolitickú“ revolúciu, keď z dvojpoľného systému prešiel na trojpoľný. Čo sa odvtedy zaiste nezmenilo, je fakt, že pri orbe možno často naraziť aj na „plodiny“ úplne iného druhu… Čo tak vyorať nejakého toho revenanta? A čo tak revenant v brnení? Preháňame, no ono „železiarstvo“ by bolo vskutku ideálnym väzením na večnosť pre „živých mŕtvych“…

Keď sa dnes koná trochu väčší summit a zlezú sa delegácie sveta, miesto stretu sa stáva pevnosťou. Dostať sa tam, či nebodaj ubytovať, je viac ako nemožné. Že by predmestie bolo riešením? Na Slovensku, s výnimkou „Prešporka“, horko-ťažko… Oproti minulosti sa toho teda až tak veľa nezmenilo. V mieste pobytu kráľa a jeho dvora sa i zámožní mešťania bez reptania sťahovali do poslednej kutice vlastného domu, len aby panstvo malo kde svoju suitu zložiť. Hotelov nebolo a hotovosť sa zišla… aj keď ani odmena v naturáliách neurazila.

Mužská móda je prazvláštny fenomén. Už len tým, že heterosexuálni muži údajne nevedia, čo to vlastne je. Jedno z najväčších klišé dejín. Priateľky a manželky chlapov dneška môžu písať až tragikomédie. Keď v kúpeľni o rozlohe štyri metre štvorcové, dve tretiny zaberá kozmetika miestneho lovca mamutov, asi je to na pováženie. Pred 900 rokmi stačil kríž, pred 500 rokmi bolo „in“ mať na sebe obsah večere. No obula sa do toho Beatrix Aragónska a… Už viac ako 70 rokov aj muži potrebujú módne časopisy, aby vôbec vyšli na ulicu…

Za celý náš školský život nikto ani jediný raz nespomenul slovné spojenie malá doba ľadová. A to vraj rozhodovala. Ešte sme to nestihli vstrebať a už sa dozvedáme, že až tak nerozhodovala. Slabá pamäť? Hovorte to ale niekomu, koho detstvo bolo takmer trojmesačné brodenie sa snehom. V jednej ruke tabuľka a griflik, v druhej polienka. Guľovačka s chlapcami zo susednej dediny a korisť v podobe hnedej aktovky dala zabudnúť. No zabudnúť nedal krik doma spoza veľkej plachty a odpoveď babky: Bračeka Ti bosorky vzali…

Vôňa pekárne v starom meste vábi. Návštevníci Levoče neodolajú a my, miestni štamgasti, kráčame už po pamäti. Na začiatku je pole, na konci pekáreň, ale čo je plnkou? Fascinujúci „zázrak“ menom mlyn plný kolies a koliesok. A to je len malá časť života obľúbenej tvarohovej buchty… Hlavne staré mlyny majú svoje neopakovateľné čaro. To priam srší i z ľudí, ktorí stoja za znovuzrodením všetkých tých krásnych starých budov. Takže žiadni čudáci či blázni. Tých sú plné ministerstvá. Výsledkom „neveda“. A bez vedy nieto mlynov ani búcht…

Unikátny mestský archív Bratislavy v roku 2008 vytopilo. Ďalší zárez na rováši jeho pohnutého osudu a čierna škvrna na vzťahu Slovákov k minulosti… Práve vďaka písomnej produkcii miest, kláštorov, kapitúl či dvorov sa dnes môže obsahovo napĺňať aj táto internetová stránka. Na počiatku vďaka duchovným osobám. Kňaz v službách Boha a kráľa toho musel zažiť dosť a našťastie si to nenechal pre seba. Keby sa však aj inde vo svete o archívy starali tak ako u nás, nevedeli by sme mnoho. Napríklad o ohni rozhodujúcom dejiny…

Dobová tlač opísala výsledok prijatia slovenského vyslanca u Hitlera ako dobrodenie. Tým výsledkom bolo navrátenie severných častí Spiša a Oravy, ktoré boli práve vtedy súčasťou Poľska, späť k územiu Slovenska. S odstupom času vieme, že to bola doba, keď sa diali oveľa horšie svinstvá, než naťahovačky o územie… Židom však znepríjemňovali slušný život či naň priam siahali tucty „Hitlerov“ už oveľa skôr. Konšpirátori ešte aj dnes za všetkým vidia židovské sprisahanie. A pritom môže ísť len o prosté zatmenie Slnka…

Aké povolanie si vybrať, žijúc, trebááárs, pred vyše sto rokmi? Mestský notár? Hm, štúdium v zahraničí a potom tá váha… V nedeľu, na korze, by ma až ruka bolela od toľkého skladania klobúka a zdravenia na všetky strany ctihodným mešťanom… Baník? Hm, dobré platené, žiadne dane… Ale keď zisk majiteľa akosi stále víťazil nad bezpečnosťou práce. No bola tu ešte bratská pokladňa… Hm… Jedno je ale isté. Za zubára v žiadnom prípade! Aspoň podľa múmií to vyzerá tak, že by nebolo čo ošetrovať.