Z mediálneho sveta na nás denne „vyskakujú“ telá dokonalých ľudí. Najideálnejšie sporo odetých. Odmysliac si moralizujúce hlasy, väčšina západného sveta si voľká v pocite najliberálnejšej epochy. Blízko- a stredovýchodný poukazuje na jeho dekadenciu. Tým nás len utvrdzuje v omyle. V skutočnosti sme viac ako prudérni. Nahota takého stredoveku bola nielen všade, ale aj úplne prirodzená. Od fresiek po spálne. Čo potom takí Rimania a Kelti? Kedy ste boli naposledy v spoločnej saune? A úplne nahí? Ešte že vieme na čo v kúpeli použiť škrabku…

Mladých so snahou osamostatniť sa možno dnes na Slovensku rozdeliť na dve skupiny: Tých „šťastnejších“ s tridsať ročnou hypotékou na vysnívaných 72 m2 a zvyšných, ktorým ostáva len snívať… V prvej republike onen nedostatok riešili napríklad vozňami… Elita volená, samozvaná i tá s modrou krvou v otázke strechy nad hlavou mala celé veky celkom iné problémy. Hrádok „spod hladiny“ Liptovskej Mary prezrádza mnohé. Nebolo však všetko zlato, čo sa blyští… Takí spišskí prepošti by si aj užili prepych svojho paláca na Kapitule, no kedy…?

Akosi sme si „zvykli“ na miestny klanový systém, aj jeho verbálny – kauza sem, kauza tam – a nonverbálny – milióny sem, milióny tam – prejav… Kto vlastne rozdáva karty v demokratickom štáte? Lebo vo feudálnom Osobnosť kráľa. Lakmusovým papierikom bola meniaca sa držba hradov. Vzdelanie a informácie nepomáhali ani vtedy a očividne ani dnes. Vtedy kvôli, dnes napriek počtom školou „zasiahnutých“. Keď sa napokon oné klany nakŕmia (oxymoron), hádam, zostane aj na pamiatky… Naivnosť, trpko vzdychnú Gemerčania…

Dane? Každému sa ježia chlpy na tele. Na rozdiel od Škandinávie nedostávame späť to, čo by sa patrilo. Výsledok? Prázdna pokladňa. Jednoduchá rovnica. Jedna z najnákladnejších oblastí je a bola obrana. Veď si predstavte „len“ obliehanie nejakej tej pevnosti… Dnes však patríme medzi krajiny s najnižšími výdavkami na armádu. Kde sú potom všetky tie peniaze? Korupcia. Napriek tomu sú ulice prázdne. Ako sa búrili ľudia 17. storočia, keď všetko „žrala“ vojna? Ponadávali si, vypili a šli z krčmy domov. „Zázračný“ tekutý liek. Odkiaľ sa tu ale vzal…?

Zabiť napríklad takého králika. Hrôza! Naservírovaný na tanieri však všetkým chutí. Niekedy jav všedný. Žeby boli ľudia bezcitnejší…? Hm… Smrť nebola len v románoch a televíznych novinách, lež všade. Od dvora, cez detské postieľky až po bitevné polia. Smrť ako nástroj spravodlivosti preto až tak neprekvapuje. Spomienky kata dnes môžu vyznieť ako denník cynickej obludy, no bolo to „remeslo“ ako každé iné. Napriek tomu sa vraždilo, kradlo a falšovalo… Hrabivosť sután nevynímajúc. Piatok, sviatok, Vianoce? Pchá! Veď je to len dohodnutý dátum…

Parádnych alebo predných izieb by ste aj dnes našli neúrekom. Oná prednosť na začiatku súvisela s priestorovou dispozíciou dedinského domu. V panelových bytoch (to nie je vtip) je význam posunutý k slovu parádny. Pričom to vlastne značí malé „múzeum“. Môžete len kukať. Obsedantné gazdinky chyžu-fetiš pulírujú, aký je rok dlhý a keď príde advent… Obdobie očakávania? Ale, prosím Vás, kto by mal na to čas? Veď Vianoce… Ak by cirkev z toho mala taký osoh ako z konvertovania Turzovcov, hádam by kňazi chodili chyžu aj vysvätiť. Či už aj…?

Polievku ako pokrm dnes mnohí zaznávajú. Takí Nemci napríklad, ju nejedia takmer vôbec, prípadne si ju spájajú skôr so zimným obdobím. U nás je vo väčšine domácností a podnikových kantín ešte stále prvým chodom. Bez akejkoľvek irónie možno „vynález“ polievky zaradiť medzi míľniky vo vývine rodu Homo. Napríklad pri stavbe takého Košického hradu na Hradovej jej museli uvariť na hektolitre. Sedem hektárov je sedem hektárov… Prečo však hrad nedostavali? Že by im skrátili polievkové prídely? Skôr rod s pruhmi (brvnami) v erbe zasiahol…

To, že sa politici dneška akosi intenzívnejšie tlačia do nášho životného priestoru v čase predvolebnom, je fakt. Do ďalších volieb sa však po nich zem zľahne. Zato stredovekí mocipáni vedeli ako na to. Čo tak zvečniť sa rovno na stene kostola…? O stredoveké „bilbordy“ je aj po stovkách rokov postarané priam ukážkovo. Odstrániť takto verejne činnú osobu fyzicky, bolo už trošku náročnejšie. Spoliehať sa na šermiarsku márnomyseľnosť dotyčného? Hoci v takom boji rozhodovali naozaj len sekundy, ekrazitové polená by boli istejšie…

Použitím magnetometra priamo v teréne Spišského hradu by sa možno čo-to nové odhalilo. Aj keď krížom-krážom preorané kultúrne vrstvy nádvorí by teda riadne zamotali „hlavu“ aj takému magnetometru. Veď hlavu nejednému expertovi motá nielen to, čo tam v zemi (ne)vidieť, ale aj to, čo trčí nad zemský povrch. Najrozličnejšie stavebné materiály v najrozličnejších štádiách rozpadu… Tým, že vďaka onomu prístroju nemusíte vykopať ani dierku, treba ho pustiť do záhrad Spišiakov. Pozrieť sa na život tzv. hostí, zakladateľov ich miest…

Jeden z najčastejších, ak nie ten úplne najčastejší postreh, ktorý si z múzeí, hradov a kaštieľov odnášajú návštevníci je, že ľudia v minulosti boli nižší ako my dnes. Merané podľa dĺžky múzejných postelí. Ide však zväčša o optický klam. Optickým klamom však nebola a nie je stáročiami klesajúca, stúpajúca a v súčasnosti znovu klesajúca výška homo sapiens sapiens. Zato potreba žien „skrášľovať sa“ je nemenná, hoci v minulosti boli okolnosti predsa len drastickejšie. Neskrášľovali sa však len ľudia. Svoje maniere malo i písmo…