Kostol sv. Jakuba
január – Veľká noc OTVORENÉ 08:30 – 16:00 (nedele a pondelky ZATVORENÉ)
Veľká noc – jún OTVORENÉ 08:30 – 16:00 (nedele od 13:00 a pondelky od 11:30)
júl – august OTVORENÉ 09:00 – 17:00 (nedele od 12:00 a pondelky od 11:00)
september – október OTVORENÉ 08:30 – 16:00 (nedele od 13:00 a pondelky od 11:30)
november – december OTVORENÉ 08:30 – 16:00 (nedele ZATVORENÉ a pondelky od 11:30)
02,00 eur dospelí, dôchodcovia
01,00 eur deti, študenti, ZŤP
Múzeum špeciálneho školstva
Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum
Mariánska hora
Spišský Jeruzalem
Spišský hrad
V roku 2009 bola Levoča a Dielo Majstra Pavla, koncentrované hlavne v Kostole svätého Jakuba, zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako rozšírenie už v roku 1993 zapísanej lokality Spišský hrad a pamiatky okolia. Okrem hradu sem patrí aj Spišská kapitula, kostol v Žehre a chránené územia Dreveník a Sivá Brada. Oficiálny názov celej lokality UNESCO na Spiši teraz znie Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.
Kostol sv. Jakuba v Levoči bol postavený v 14. storočí na mieste staršieho chrámu. Stojí uprostred centrálneho námestia a navonok pôsobí skôr strohým dojmom. Jeho gotická architektúra pseudohalového typu s krížovými klenbami je pomerne jednoduchá. Pozostáva z troch lodí. Má charakteristicky krátku polygonálnu svätyňu, pričom jej rebrová klenba je tou najgotickejšou časťou chrámu s nádherne maľovanou výzdobou z roku 1350.
Okolo roku 1370 bola k severnej strane pribudovaná kaplnka sv. Juraja. V poslednej štvrtine 15. storočia dostal kostol severnú a južnú predsieň. Z pôvodných piatich vstupov sa zachovali len dva. Z nich južný portál je najhonosnejší, umelecky vybavený rovnako ako portál katedrály v Remeši. V roku 1519, už v renesančnom slohu, bola nad severnú predsieň pribudovaná samostatná účelová stavba knižnice. Možno ju preto označiť za stredoeurópsky unikát.
Keďže pôvodná veža kostola musela byť koncom 18. storočia pre zlý stavebno-technický stav demolovaná, v rokoch 1852–1857 bola postavená nová neogotická. Najväčší význam tohto kostola však spočíva v množstve a kvalite zachovaných pamiatok gotického a renesančného rezbárstva a maliarstva. Najpozoruhodnejším je zaiste dielo Majstra Pavla z Levoče. Ten je okrem iného i autorom hlavného oltára v chráme.
Svojou výškou 18,62 m je najvyšším gotickým krídlovým oltárom na svete. Za obdiv stojí tiež jeho mimoriadne zakomponovanie do samotnej architektúry presbytéria, s ktorou takmer zrastá. Celý je z lipového dreva, bez použitia jediného železného klinca a vznikol v období rokov 1507–1517. Predstavuje ucelenú ikonografiu s dôrazom na patróna chrámu, apoštola, sv. Jakuba. Sošky apoštolov vo fiálovom štíte sú však staršie ako samotný oltár, vznikli okolo roku 1370.
V skrini oltára dominujú tri sochy nadživotnej veľkosti, Madona, sv. Ján Evanjelista a sv. Jakub Apoštol. Na krídlach oltára, ktoré sa dajú zatvoriť, sú z prednej strany reliéfy podľa predlôh Albrechta Dürera: Vyslanie apoštolov, Sťatie sv. Jakuba, Videnie sv. Ján na ostrove Patmos a Martýrium sv. Jána v kotli s vriacim olejom. Keď krídla zatvoríme, ukáže sa osem obrazov pašiového cyklu, maľovaných podľa rytín Lukasa Cranacha a Hansa Schäufeleina.
Pod oltárnou skriňou je predela zobrazujúca výjav Poslednej večere, s priam žánrovo komponovanými postavami. Výjav sa koncentruje na skupinu Krista so sv. Jánom, sv. Petrom a Judášom obráteným chrbtom s mešcom prehodeným cez plece. Celá scéna je zachytená práve v momente, keď Kristus vysloví slová o zrade jedného z nich. Na ľavom okraji stola sedí apoštol s plstenou čiapkou na hlave, akú nosili remeselníci pracujúci s drevom. Ide pravdepodobne o autoportrét samotného Majstra Pavla.
Oltáru sa síce vyhli všetky požiare, ktoré zachvátili mesto i chrám, no nevyhol sa mu červotoč. V dôsledku stáročnej činnosti tohto škodcu v oltárnom dreve hrozil vzácnej pamiatke zánik. V rokoch 1952–1954 bol preto hlavný oltár zreštaurovaný tímom bratov Kotrbovcov. Kópie niektorých jeho častí vyhotovené pri tejto príležitosti reprezentovali Československo na viacerých svetových výstavách. Dnes sú súčasťou stálej expozície SNM – Spišského múzea v Levoči v tzv. Dome Majstra Pavla.
Hodnotným umeleckým dielom sú tiež nástenné maľby na severnej stene kostola. Počas reformácie boli zatreté. Objavené boli až v druhej polovici 19. storočia. Je to cyklus siedmich skutkov kresťanského milosrdenstva: chorých navštevovať, pocestných prijímať, hladných nakŕmiť, smädných napojiť, nahých zaodiať, väzňov navštevovať a mŕtvych pochovávať. Pod ním je cyklus siedmich hlavných hriechov. Vznikli okolo roku 1370. Vedľa nich vľavo, legenda o svätej Dorote z roku 1400.
