Levoča

 
(Informačná kancelária, Námestie Majstra Pavla 4)

           január – apríl OTVORENÉ 08:30 – 16:30 (soboty, nedele ZATVORENÉ)
     máj – september OTVORENÉ DENNE 09:00 – 17:00
október – december OTVORENÉ 08:30 – 16:30 (soboty, nedele ZATVORENÉ)

Kostol Svätého Jakuba
Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum
Múzeum špeciálneho školstva
Mariánska hora
Spišský hrad
 
     

V roku 2009 bola Levoča a Dielo Majstra Pavla zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako rozšírenie už v roku 1993 zapísanej lokality Spišský hrad a pamiatky okolia. Do tohto súboru pamiatok patria okrem hradu, Spišská kapitula, kostol v Žehre a chránené územia Dreveník a Sivá Brada. Oficiálny názov celej lokality UNESCO na Spiši teraz znie Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

Územie mesta i jeho bezprostredné okolie bolo osídlené takmer nepretržite od mladšej doby kamennej. Stredoveké mesto sa vyvinulo na mieste troch osád jestvujúcich alebo založených v priebehu 11. a 12. storočia. Jedna z nich ležala juhovýchodne od dnešného mesta, v lokalite, ktorá sa nazýva Stará Levoča. Bola to centrálna osada. Dokazuje to nielen jej poloha na križovatke starých obchodných ciest, ale aj románsky kostol sv. Mikuláša mimoriadnych rozmerov s rozsiahlym sídliskom.

Druhá osada sa nachádzala na mieste širšieho priestoru dnešnej Košickej brány. Koncentrovala sa okolo románskeho kostola Ducha Svätého. Tretia osada sa rozprestierala v blízkosti dnešnej kruhovej križovatky. Od zvyšných dvoch sa však líšila. Založili ju na konci 12. storočia nemecky hovoriaci osadníci. Svoj kostol zasvätili sv. Alžbete. Nie je vylúčené, že všetky tieto osady sa stali obeťou mongolského pustošenia v roku 1241. Následne začala druhá vlna dosídľovania.

V bezprostrednej blízkosti pôvodných osád sa tak usadili noví nemecky hovoriaci osadníci, v prameňoch označovaní ako Sasi. Na základe kráľovských výsad začali s výstavbou mesta. Poňali doň aj osadu okolo kostola Ducha Svätého. Potvrdzuje to tak tradícia, ako aj skutočnosť, že už v roku 1271 sa táto nová Levoča spomína ako hlavné mesto tzv. Spoločenstva spišských Sasov a sídlo jeho grófa. V tom čase už bolo opevnené hradbami.

Poloha na križovatke diaľkových obchodných ciest a výsady osadníkov, ktoré prešli aj na domáce obyvateľstvo urýchlili vývoj Levoče. Význam tejto polohy zmnohonásobilo právo skladu, ktoré mestu udelil kráľ Karol Róbert z Anjou v roku 1321. Bolo mimoriadne rozsiahle. Nútilo cudzích kupcov vezúcich tovar na ťažkých vozoch ostať v meste 15 dní a prednostne ponúknuť svoj tovar levočským kupcom. Častokrát pod cenu. Tí ho následne predali so značným ziskom.

V dôsledku toho sa v meste nahromadilo veľké množstvo kapitálu, čo našlo svoj odraz vo veľkorysej architektúre verejných i súkromných budov na námestí, ako aj vo vzdelanostnej a kultúrnej úrovni obyvateľstva. V roku 1431 bolo mesto vypálené husitmi. Napriek tomu, jeho priaznivý vývoj vyvrcholil práve na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých diel, ako najvyšší gotický oltár sveta od Majstra Pavla.

Nie náhodou sa tu v roku 1494 stretli štyria bratia Jagelovci na čele s uhorským kráľom Vladislavom a poľským kráľom Jánom Albertom. Nie náhodou odtiaľ pochádzali významné rody Turzovcov a Henkelovcov. Nie náhodou sa tu usadil jeden z najvýznamnejších stredovekých rezbárov, spomínaný Majster Pavol. V tom čase vznikla v Levoči jedinečná stredoveká knižnica a bola tu i vynikajúca škola, na ktorej učil aj vychovávateľ anglického kráľa Henricha VIII. Leonard Coxe.

Víťazstvo Turkov pri Moháči v roku 1526 a začiatok ich prenikania do Uhorska pribrzdili veľkolepý rozmach mesta. Navyše v rokoch 1550 a 1599 Levoča takmer úplne vyhorela. Napokon protihabsburské povstania v 17. storočí boli dôsledkom postupnej stagnácie a hospodárskeho úpadku. I v tomto období však cez Levoču prechádzala značná časť obchodu s rudou a vínom medzi Uhorskom a Poľskom. V meste pôsobilo vyše 40 cechov a významné medzinárodné obchodné spoločnosti.

V štyridsiatych rokoch 19. storočia sa Levoča stala jedným zo stredísk slovenského národného hnutia. Po zosadení Ľudovíta Štúra z profesorského miesta v Bratislave v roku 1844 prichádzali do Levoče jeho žiaci. Pôsobili tu Michal Hlaváček, Ján Francisci, študovali tu Ján Botto, Pavol Dobšinský. Práve jeden z levočských profesorov, Václav Merklas, pochádzajúci z Prahy, objavil nesmiernu hodnotu diela vtedy ešte neznámeho Majstra Pavla.