SPIŠSKÉ PODHRADIE

 

Spišské Podhradie leží medzi Spišským hradom a Spišskou Kapitulou v nadmorskej výške 430 m. Dnes je malým provinčným mestečkom, ktoré má okolo 3800 obyvateľov. V minulosti však bolo jedno z rozvinutejších spišských miest. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1249. Napriek tomu ide o oveľa staršiu lokalitu. Vzniklo ako podhradská osada, ktorej obyvatelia vykonávali pre hrad a jeho obyvateľov najrozličnejšie služby.

 

V 12. storočí prišli na Spiš prví nemeckí osadníci. Jedna časť z nich sa usadila tesne vedľa starého Podhradia. Postavili si tu kostol Panny Márie a nazvali svoju dedinu Kirchdorf. Keď uhorský kráľ Štefan V. v roku 1271 vydal veľké privilégium, vzťahovalo sa nielen na týchto nových osadníkov, ale aj na pôvodných obyvateľov. Obe osady tak splynuli do jedného slobodného mestečka. Začal sa jeho mohutný hospodársky rozmach.

Pôdorys mesta sa postupne ustálil koncom 15. storočia. Jeho podobu určili cesty okolo hradného kopca vedúce z Levoče do Prešova a Spišských Vlách. Ústredný priestor medzi akoby vidlicou ciest tvorí nepravidelné námestie, okolo ktorého pokračuje ďalšia zástavba bočných ulíc. Typické pre zachované goticko-renesančné meštianske domy sú podchody s veľkými bránami. Niektoré domy majú dokonca zachované stredoveké dvojpodlažné sýpky s gotickými portálmi. V rade domov na námestí stojí stará radnica s erbom a nápismi z roku 1546.

Vývoj mesta sa ešte viac zdynamizoval po roku 1412. Uhorský kráľ Žigmund si kvôli vojne s Benátkami požičal od poľského kráľa veľkú sumu peňazí. Do zálohu mu dal 13 spišských miest spolu so Spišským Podhradím a panstvá Ľubovňu, Hniezdne a Podolínec. Tento nezvyčajný stav, keď Podhradie patrilo Poľsku a kapitula a hrad Uhorsku, trval napokon 360 rokov. Poľskí správcovia však staré práva všetkých trinástich miest rešpektovali a obdarovali ich novými, čím ešte viac prispeli k ich vzostupu.

Z remeselníkov boli v meste najznámejší súkenníci, farbiari, obuvníci, čižmári a najmä mäsiari. Z nich sa preslávili najmä výrobcovia spišských párkov. Tie vynikali mimoriadnou kvalitou a ešte do prvej svetovej vojny sa dodávali denne aj do reštaurácií a hotelov v Budapešti, kde sa ponúkali ako špecialita. V súvislosti s rozvinutou výrobou plátna na Spiši v meste fungovala aj modrotlačiarenská dielňa s konským mangľom.

Keďže Spišské Podhradie bolo hospodársky a kultúrne živým mestečkom, usadila sa tu početná židovská komunita. Pôvodne sa Židia v mestách nesmeli usadzovať. Podhradskí Židia preto najprv bývali v neďalekých Pavľanoch. Po revolúcii 1848–1849 sa začali usadzovať aj priamo v meste. Bohoslužby sa najprv konali v súkromných domoch. Synagógu si postavili až okolo roku 1875, no pri veľkom požiari mesta v roku 1905 zhorela. Obnovená bola v roku 1906 v secesnom tzv. maurskom slohu.

Medzi Mariánskym a Palešovým námestím stojí v ohrade s vežovou bránou rímskokatolícky farský kostol Narodenia Panny Márie. Pôvodne románsky chrám prestavali v 15. storočí v gotickom štýle. No po požiari mesta bola jeho statika tak narušená, že kostol museli strhnúť. Na jeho mieste postavili súčasný, klasicistický. Z pôvodnej stavby sa zachovala iba veža. Táto je významným príkladom románskeho staviteľstva.

Aj zariadenie kostola je väčšinou novšie. Výnimku tvorí prekrásna gotická bronzová krstiteľnica z 15. storočia. Pochádza zo známej spišskonovoveskej zvonolejárskej dielne. Z pôvodných oltárov sa zachoval gotický oltár sv. Barbory, ktorého skriňa a krídla s tabuľovými maľbami sú z doby okolo roku 1500. Vzácne tabuľové obrazy z bývalého hlavného oltára, z jeho pohyblivých častí, sú v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Pevné krídla oltára visia na stenách chrámu.

Z ďalších pamiatok v meste vyniká napríklad Mariánsky stĺp. Na barokovom stĺpe z prvej polovice 18. storočia je kamenná plastika Immaculaty s nárožným krútenými volútami. Na mieste stredovekého špitálu vznikol v druhej polovici 17. storočia kláštor Milosrdných bratov, ktorí tu zriadili nemocnicu. Kláštor prešiel v prvej polovici 18. storočia barokovou úpravou. Jeho súčasťou je aj kostol sv. Jána z Boha. Na miestnom cintoríne sa nachádzajú vzácne umelecké diela od sochára Alexeja Luxa.

V roku 1993 bol Spišský hrad a pamiatky okolia zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Do tohto súboru pamiatok patrí hrad, kapitula, kostol v Žehre a chránené územia Dreveník a Sivá Brada. Spišské Podhradie nie je súčasťou zápisu. Nachádza sa však v tzv. ochrannej zóne Spišského hradu. V roku 2009 bol tento zápis rozšírený o Levoču a Dielo Majstra Pavla na Spiši. Oficiálny názov celej lokality UNESCO na Spiši teraz znie Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

KONTAKT:

Turistické informačné centrum Spišské Podhradie

Mariánske námestie 34
053 04 Spišské Podhradie

tel. 00421 (0)53 469 90 78
mail. tic@spisskepodhradie.sk