SPIŠSKÁ KAPITULA

Spišská Kapitula je v súčasnosti sídlom spišského biskupa a centrom spišskej diecézy, ktorá zahŕňa takmer celé historické územie Spiša, Liptova a Oravy. Často je označovaná aj ako malý slovenský Vatikán. Jej dejiny siahajú do raného stredoveku. Na vrchu sv. Martina, na mieste nazývanom Pažica, na kopci nad dnešnou Spišskou Kapitulou, stál po roku 1050 jej predchodca v podobe neveľkého areálu benediktínskeho opátstva.

Súčasne s ním vznikla na priestranstve medzi dnešnou katedrálou a biskupským palácom románska kaplnka sv. Ondreja a v 13. storočí o niečo nižšie pútnická kaplnka Radostnej Panny Márie. Neskôr bola premenená na kaplnku sv. Valentína. Obe boli koncom 18. storočia zbúrané. Poniže kláštora, okolo roku 1100, existoval zároveň neznámy vysoký, viacpodlažný objekt. Samotný kláštor ešte v priebehu stredoveku zanikol.

Dnešná Kapitula súvisí so založením Spišského prepoštstva koncom 12. storočia. To malo v rámci Ostrihomskej diecézy slúžiť duchovnej starostlivosti najmä o nemeckých osadníkov na Spiši, ale aj o ostatných obyvateľov Spiša. Prvým známym prepoštom bol Adolf z mocného rodu Andechs – Merano. Pri prepoštovi, ktorý tu bol akýmsi zástupcom biskupa, vznikol čoskoro zbor poradcov – kanonikov, teda kapitula.

Kapitula vykonávala aj funkciu tzv. hodnoverného miesta, teda verejného notárstva. Zároveň tu už v 13. storočí stála škola. Vzniklo tak postupne akési cirkevné mestečko, ktoré okrem prepoštského kostola pozostávalo aj z prepoštského paláca, z domov jednotlivých kanonikov a z niektorých ďalších budov. Najstaršia časť bola už v 13. storočí obohnaná hradbami, spodná časť dostala hradby až v 17. storočí.

V roku 1776 povýšila Mária Terézia a pápež Pius VI. Spišské prepoštstvo na Spišské biskupstvo. V roku 1815 tu vznikol kňazský seminár a v roku 1819 najstarší učiteľský ústav v Uhorsku. Po komunistickom prevrate bol spišský biskup zatvorený a odsúdený na dlhoročné väzenie. Učiteľský ústav i seminár boli poštátnené a zrušené. V ich priestoroch bola vojenská, neskôr policajná škola a policajný archív. Kanonici boli odstránení a postupne vymreli. Ich domy sa stali bytmi pre okolité chudobné obyvateľstvo, ktoré ich však zdevastovalo.

Ústredným objektom v areáli Spišskej Kapituly je Katedrála sv. Martina. Prvá románska stavba pôvodne prepoštského kostola bola zároveň sakrálnou stavbou kráľovského Spišského hradu, kráľovským reprezentačným chrámom. S jeho stavbou začali po roku 1200 v čase, keď sa uhorský kráľ Ondrej II. výrazne angažoval na Spiši v dôsledku politických záujmov v Haliči a Vladimírsku. Činil tak za výraznej podpory svojej manželky a jej bratov z rodu Andechs-Merano.

Ich aktivitou sa na Spiš dostali najaktuálnejšie znaky umenia románskej architektúry z nemeckého Bambergu a severovýchodu Talianska, z oblasti Istrie a Friuli. Románske hlavice dnes v hlavnej lodi odhaľujú výšku pôvodného kostola. Totiž v rokoch 1462–1478 bol románsky kostol prebudovaný na gotický. Pristavalo sa pomerne veľké presbytérium a kostol sa zvýšil dvojnásobne. Kostol dostal nové zariadenie. Asi v rokoch 1490–1499 dal majiteľ Spišského hradu, Štefan Zápoľa, pristavať na južnej strane kostola kaplnku.

Kaplnka vyniká obrovskými gotickými oknami s hodnotnými kružbami a jemnou sieťovou klenbou. Tu sú pochovaní palatíni a spišskí špáni Imrich a Štefan Zápoľovci a Štefanova manželka Hedviga Tešínska. Touto stavbou bol stavebný vývoj dnešnej katedrály v podstate ukončený. Z pôvodných 13 gotických krídlových oltárov sa zachovali čiastočne len štyri. V 17. – 18. storočí mnohé oltáre barokizovali, no pri radikálnej regotizácii katedrály koncom 19. storočia boli odstránené aj tieto barokové architektúry oltárov.

Vzácnou pamiatkou je i oslavná monumentálna nástenná maľba Korunovanie Karola Róberta z Anjou z roku 1317 na severnej stene, nad menším románskym vstupom do kostola. Zobrazuje slávnostný akt korunovácie panovníka novej dynastie. Maľba má konkrétny dobový historicko-politický kontext a je pripomienkou legitímnosti nastupujúceho panovníka a jeho triumfu nad odbojnou uhorskou oligarchiou, ku ktorému veľkou mierou dopomohli Spišiaci a ich ozbrojené oddiely v bitke pri Rozhanovciach v roku 1312.

V roku 1993 bola Spišská Kapitula zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť zápisu lokality Spišského hradu a pamiatok okolia, kam patrí okrem hradu a kapituly ešte kostol Ducha Svätého v Žehre a chránené travertínové územia Dreveník a Sivá Brada. V roku 2009 bol tento zápis rozšírený o Levoču a Dielo Majstra Pavla na Spiši. Oficiálny názov celej lokality UNESCO na Spiši teraz znie Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

VSTUPY DO KATEDRÁLY:

Pondelok – Sobota 10:00-12:00 | 13:00-17:30
Nedeľa 13:00 – 17:30