Na hrade sa prestalo tlieskať

V dňoch 5. a 6. augusta 2011 sa na Spišskom hrade uskutočnil po tretíkrát medzinárodný kultúrny festival SúHRADnice. Jediné veľké podujatie tohtoročnej turistickej sezóny. Zatiaľ… Boli to predovšetkým dva dni plné zážitkov a kopy podnetov. Rozhodli sme sa preto v sérii niekoľkých článkov a blogov priblížiť atmosféru oných dní nezúčastneným. Tento blog je tak trochu hlasom z minulosti. Autor ho objavil snorením vo svojom počítači. Autentické zážitky z návštevy hradu počas predošlého festivalu. Pre porovnanie, aké boli teda SúHRADnice 2009?

Minuloročnú sezónu (2008) sa okrem hojne navštevovaných deviatich nočných prehliadok v areáli hradnej ruiny nekonalo žiadne iné podujatie. Túto sezónu, 7. a 8. augusta, sa uskutočnilo predsa len niečo navyše. Druhý ročník festivalu s názvom SúHRADnice 2009. Jeho druhý deň, priamo na dolnom nádvorí hradu, sa mali možnosť predstaviť niekoľké hrady z Čiech, Poľska, väčšinou však zo Slovenska. Ako sa predstavil týmto hosťom a predovšetkým návštevníkom samotný Spišský hrad? Nie „pozlátkou“ festivalového programu, ale ako sa predstavil svojím bežným chodom?

Turistická sezóna na Spišskom hrade a v jeho okolí vrcholí na prelome júla a augusta. Presne ako každý rok predtým. Posledné júlové a prvé augustové týždne zažívajú obe hradné parkoviská to, čo sa skutočne chápe pod slovom nápor. Hlavne horné, ktoré je bližšie k hradu, po niekoľkých problematických rokoch patriace konečne správcovi hradnej ruiny, si musí vypomáhať aj príjazdovou cestou a to po celej dĺžke až od miesta niekdajšej šibenice na Sobotisku. Pritom kríza a dopady eura natiahli svoje chápadlá aj na Spiš. Celková návštevnosť klesá. Nielen medzi travertínovými stenami.

Počas podobných dní v minulosti nestačila ani hradná žumpa. Ak ste doslova cítili autentickú stredovekú atmosféru, vedzte že to nebola náhoda… Peniaze štedrého podporovateľa slovenských pamiatok SPP, a. s., sa postarali nielen o tento nepríjemný hradný zádrheľ, ale vyriešili i skoro osemstoročný problém s vodou na Spišskom hrade. Okrem vodovodu a kanalizácie došlo za ostatný rok zároveň k niekoľkým zásadným zmenám. Začnime tou najokatejšou a najnezmyselnejšou. Zatvorenie dolnej brány od Spišského Podhradia. Spolupráca, kľúčové slovo v celej idei SúHRADníc, sa váľa v prachu…

„Riaditeľka múzea na základe vývoja návštevnosti za mesiace január až marec 2009 (!!!) a v nadväznosti na existujúce ekonomické a prevádzkové podmienky pristúpila k redukcii predajných miest vstupeniek…,“ toľko odpoveď kancelárie generálneho riaditeľa SNM ako dôvod zatvorenia brány. V článku denníka Korzár z 26. 5. 2009 však správca hradu uvádza ako príčinu problém s technickým zabezpečením dolnej brány. V skutočnosti ide len o pripojenie na internet (!) vzhľadom na nový systém predaja vstupeniek. Mimochodom, ten je však zatiaľ len v skúšobnom procese vo vybraných múzeách západného Slovenska a nie na Spišskom hrade (!).

Vedenie múzea dokonca v článku argumentuje bezpečnosťou, o ekonomických príčinách niet odrazu ani zmienky. Zároveň sa z príspevku potenciálny návštevník dozvedá, že mesto Spišské Podhradie chcelo správcovi hradu pomôcť s oným technickým zabezpečením, no správca to odmietol… Čo viac dodať? Mimochodom hovoriť o bezpečnosti dolnej brány po siedmich rokoch, čo tam boli pokladníčky mnohokrát samé a na toaletu museli ísť niekam pred hrad do kríkov, človek sa musí chytať za hlavu. Do hradu sa teda vstupuje už len východnou bránou.

Pokladňou už nie je drevená búdka „na stračej nôžke“, ale okno niekdajšej zmenárne za vstupnou bránou na strednom nádvorí. Takéto riešenie si vynútilo osadenie špatiacich tyčiek s reťazami pri vstupe. Našťastie v tento sobotný deň, keď sa na hrad upierali zraky iných hradov, odpudivý reproduktor pred dažďom chránený čiernym igelitovým vrecom, ktorým po novom zvolávajú návštevníkov na prehliadky…, zmizol. Farbou Spišského hradu je, zdá sa, oranžová. Internetová stránka, tabule a ceduľky, oranžové tričká, oranžové menovky, oranžové šatôčky s bielym nápisom popriväzované kade-tade po sprievodkyniach.

„Zázračným“ osvietením mysle správcu hradu už sprievodca nie je za 100 Sk navyše (stav sezóny 2008), ale v cene vstupenky. Audio sprievodcovia však naďalej mätú a väčšina záujemcov o nich naďalej kašle na rovnako mätúce ceduľky s číslicami rozmiestnené po hrade, podľa ktorých sa pri užívaní týchto zariadení majú vlastne riadiť. Vystačia si aj bez tohto navigačného systému. Ďalšie zmeny nájdete na hornom hrade. K minuloročnej expozícii hradnej kuchyne, spálne a staronovej zbrojnice, mučiarne a kaplnke, tohto roku pribudlo miesto, ktoré zamestnanci hradu pomenovávajú bohemizmom lazebňa.

Okrem toho, že v tých pár vitrínach, čo ešte v malom múzeu na hornom hrade ostali, stále nie sú žiadne popisky, pribudlo niekoľko nových obrovských oranžových informačných tabúľ. Ich pozitívom je, že nie sú len v slovenčine, ale niektoré i v angličtine. Odhliadnuc od gramatických chýb, cení sa, že autor tejto koncepcie hradného informačného systému uviedol na tabule aj pramene, z ktorých (ne)čerpal. Pozornejšiemu oku totiž určite neušlo, že uvedené pramene sú len opísané zo sekundárneho zdroja. Teda zdroja, z ktorého autor obsahu tabúľ čerpal v skutočnosti. Mal teda uviesť aj tento skutočný zdroj.

O celkovej ekonomickej a praktickej efektívnosti však treba pochybovať. Čítať siahodlhé traktáty umiestnené navyše na tých najnevhodnejších miestach (úzky vstup do „kuchyne“; frekventovaný vstup do múzea; úzky prechod „spálňou“) nebolo vidieť mnohých. Lacné určite neboli. Vzhľadom na ich nesprávne umiestnenie a s predpokladom, že expozície, ktorých sa texty tabúľ dotýkajú sa tam nebudú pretŕčať najbližších dvadsať rokov, ako v prípade predchádzajúcej koncepcie, nebolo by vhodnejším riešením ich obsah zapracovať do tenkej brožúrky, ktorú správca dáva ku vstupenke?

Takmer žiadnou zmenou neprešiel mechanizmus výberu, zaúčania, ďalšieho školenia a následnej kontroly hradných sprievodcov. Od roku 2000 tie isté chyby! Oproti minulému roku sa síce navonok konalo seriózne výberové konanie, priamo v strede sezóny rovno na hrade pri skutočnej prehliadke však návštevníka nemožno oklamať. Správcovia hradov vo všeobecnosti výrazne podceňujú širokú verejnosť. Keď odhliadneme od historických bludov, faktografických chýb, za celkový prejav možno pochváliť iba dvoch (jedných z mála bez slnečných okuliarov) z jedenástich k dnešnému dňu sezóny zažitých sprievodcov.

A keďže pochvaly pre sprievodcu, ktorý sa skutočne snaží urobiť pre návštevníka maximum, nikdy nie je dosť, vyslovujem veľké ďakujem sprievodkyni Emílii Hovancovej za krajší 8. august 2009 a Slavomírovi Šahinovi za 2. máj 2009. Za posledných desať rokov boli na hrade hrozní, ale i vynikajúci sprievodcovia. Na tom, že tam boli a sú aj vynikajúci, správca hradu nemal nikdy žiaden podiel, na tom, že tam boli a sú aj hrozní, nesie len a len správca vinu. A ešte niečo, na konci prehliadok sa akosi vytratil spontánny potlesk publika, ktorým obvykle duneli hradné múry. Možno to bola 8. augusta 2009 len náhoda…

Na záver, pre aktuálnosť, len dodám, nič z toho, čo som si vtedy, v roku 2009, poznačil, sa nezmenilo. Akoby som to písal dnes.

Štefan Plačko
 
 
SPÄŤ