Žehra
(Kostol Ducha Svätého)
január – december OTVORENÉ 10:00 – 16:00 (soboty 14:00 – 17:00)
nedele ZATVORENÉ
01,70 eur dospelí, dôchodcovia
01,00 eur študenti
00,50 eur žiaci
Spišský hrad
Spišské Podhradie
Spišská Kapitula
V roku 1993 bol Kostol Ducha Svätého v Žehre zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako súčasť zápisu Spišský hrad a pamiatky okolia. Do tohto súboru pamiatok patrí okrem hradu a kostola v Žehre, aj Spišská Kapitula a chránené travertínové územia Dreveník a Sivá Brada. V roku 2009 bol tento zápis rozšírený o Levoču a Dielo Majstra Pavla. Oficiálny názov celej lokality UNESCO na Spiši teraz znie Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.
Žehra patrí k najstarším lokalitám na Spiši. V jej chotári sa nachádza aj Spišský hrad. Bolo to pôvodne centrálne územie Spiša, kde sa koncentrovali kráľovský hrad a jeho panstvo spolu s prepoštstvom a reprezentačným kráľovským chrámom. Vlastný žehriansky chotár siahal až po Gelnicu. Prvá písomná zmienka o samotnej obci pochádza z roku 1245, keď gróf Ján zo Žehry dostal od kapituly na Spiši právo postaviť tu kostol. Rod pánov zo Žehry patril k najstaršej spišskej šľachte.
Samotný kostol bol postavený ako pánsky kostolík tzv. kolonizačného typu. Je zasvätený Duchu Svätému. Dodnes sa takmer bez porušenia zachovala jeho charakteristická obdĺžniková loď s rovno ukončenou štvorcovou svätyňou a hranolovou vežou s dvoma radmi združených neskororománskych okien. Začali ho stavať v roku 1245, potom sa práce na istý čas prerušili. Dokončili ho asi v roku 1274. Je typickým predstaviteľom prechodného románsko-gotického slohu.
Tento prechod najlepšie vidieť na južnom portáli. Začali ho stavať ešte ako románsky, no dokončili ako gotický. Kostol mal spočiatku rovné drevené kazetové stropy. Presbytérium dostalo klenbu asi v polovici 14. storočia, loď po požiari v druhej polovici 15. storočia. Donátorom bol jeden z potomkov grófa Jána, ktorý ju dal zaklenúť gotickou krížovou klenbou na centrálny stĺp. Vzniklo tak typické spišské dvojlodie, ktoré malo symbolizovať rajskú záhradu so stromom života uprostred.
Najväčšie bohatstvo kostola však spočíva v jeho bohatých nástenných maľbách, ktorými je pokryté celé presbytérium, víťazný oblúk i severná stena. Maľby nie sú kladené iba náhodne, chronologicky vedľa seba, ale predstavujú ucelený ikonografický program. Umelecky najhodnotnejším a ikonograficky kompaktne uzavretým celkom sú fresky presbytéria. Najznámejšou a na symboly najbohatšou je však freska Živého kríža či Stromu života nachádzajúca sa na severnej stene dvojlodia.
V klenbe víťazného oblúka sú umiestnené medailóny s bustami prorokov. Taktiež uhorských kráľov sv. Štefana a Ladislava, ktorí sú autormi cirkevnej organizácie v Uhorsku. Na klenbe svätyne sú: Trojica, vyobrazená ako jeden človek s troma hlavami, Abrahámovo lono, Kristus v mandorle a Madona s dieťaťom. Je to veľmi starobylý spôsob vyobrazenia. Pripomínajú byzantské ikony. Maľby majú vysokú umeleckú hodnotu. Ich majster vychádzal z talianskeho maliarstva, ale poznal aj maliarstvo byzantské.
Všetky výjavy vo svätyni vznikli asi v rokoch 1350–1360. Do toho istého obdobia možno ešte zaradiť maľbu tympanónu južného portálu predstavujúcu Ukrižovanie. Celá fresková výzdoba chrámu bola vyhotovená maľbou do čiastočne vyschnutej omietky, metódou zvanou fresco-secco. Úplne najstaršími sú tzv. konsekračné kríže, ktoré sa opakujú v jednom súvislom rade po celom vnútornom obvode kostola.
Fresky severnej steny kostola vznikli v druhej polovici 15. storočia, podobne ako Posledný súd vo víťaznom oblúku. Na vrchu medzi klenbami sú to obrazy Smrť Panny Márie a Korunovanie Panny Márie, strednú časť vypĺňa cyklus s legendou sv. kráľa Ladislava, ktorá je na Spiši veľmi častá. Dole sa z pôvodných obrazov nachádza Zvestovanie, Obetovanie v chráme a Klaňanie sa. V roku 1954 sa totiž pod týmito maľbami našli dve staršie maľby vysokej umeleckej a ikonografickej hodnoty.
Boli tak odkryté fresky Piety a Stromu života v samostatných štvorcových rámoch pochádzajúce z obdobia okolo roku 1420. No nielen nástenné maľby, ale aj ostatné zariadenie kostola je cenné. Najstarším kusom je kamenná krstiteľnica z 13. storočia. Na centrálnom stĺpe je umiestnený kamenný erb pánov zo Žehry z 15. storočia. Oltáre i kazateľnica pochádzajú až z polovice 17. storočia, no sú v nich zakomponované oveľa staršie sochy svätcov.
