KOSTOL SV. JAKUBA

Kostol sv. Jakuba v Levoči bol postavený v 14. storočí na mieste staršieho chrámu. Stojí uprostred centrálneho námestia a navonok pôsobí skôr strohým dojmom. Jeho gotická architektúra pseudohalového typu s krížovými klenbami je pomerne jednoduchá. Je však jedinečným súborom umeleckých a historických pamiatok vysokej úrovne a nevyčísliteľnej hodnoty.

Pozostáva z troch lodí. Má charakteristicky krátku polygonálnu svätyňu, pričom jej rebrová klenba je tou najgotickejšou časťou chrámu s nádherne maľovanou výzdobou z roku 1350. Okolo roku 1370 bola k severnej strane pribudovaná kaplnka sv. Juraja. V poslednej štvrtine 15. storočia dostal kostol severnú a južnú predsieň. Z pôvodných piatich vstupov sa zachovali len dva. Z nich južný portál je najhonosnejší, umelecky vybavený rovnako ako portál katedrály v Remeši.

V roku 1519, už v renesančnom slohu, bola nad severnú predsieň pribudovaná samostatná účelová stavba knižnice. Možno ju preto označiť sa stredoeurópsky unikát. Empora za severným vchodom bola postavená v roku 1624. Keďže pôvodná veža kostola musela byť koncom 18. storočia pre zlý stavebno-technický stav demolovaná, v rokoch 1852–1857 bola postavená nová neogotická.

Najväčší význam tohto kostola však spočíva v množstve a kvalite zachovaných pamiatok gotického a renesančného rezbárstva a maliarstva. Najpozoruhodnejším je zaiste dielo Majstra Pavla z Levoče. Ten je i autorom hlavného oltára. Svojou výškou 18,62 m je najvyšším gotickým krídlovým oltárom na svete. No jeho hodnota netkvie v jeho rozmeroch, ale v tom, že ide o jedinečné umelecké dielo.

Za obdiv stojí tiež jeho mimoriadne zakomponovanie do samotnej architektúry presbytéria, s ktorou takmer zrastá. Celý je z lipového dreva, bez použitia jediného železného klinca a vznikol v období rokov 1507–1517. Predstavuje ucelenú ikonografiu s dôrazom na patróna chrámu, apoštola, sv. Jakuba. Sošky apoštolov vo fiálovom štíte sú však staršie ako samotný oltár, vznikli okolo roku 1370.

V skrini oltára dominujú tri sochy nadživotnej veľkosti, Madona, sv. Ján Evanjelista a sv. Jakub Apoštol. Na krídlach oltára, ktoré sa dajú zatvoriť, sú z prednej strany reliéfy podľa predlôh Albrechta Dürera: Vyslanie apoštolov, Sťatie sv. Jakuba, Videnie sv. Ján na ostrove Patmos a Martýrium sv. Jána v kotli s vriacim olejom. Keď krídla zatvoríme, ukáže sa osem obrazov pašiového cyklu, maľovaných podľa rytín Lukasa Cranacha a Hansa Schäufeleina.

Pod oltárnou skriňou je predela zobrazujúca výjav Poslednej večere, s priam žánrovo komponovanými postavami. Výjav sa koncentruje na skupinu Krista so sv. Jánom, sv. Petrom a Judášom obráteným chrbtom s mešcom prehodeným cez plece. Celá scéna je zachytená práve v momente, keď Kristus vysloví slová o zrade jedného z nich. Na ľavom okraji stola sedí apoštol s plstenou čiapkou na hlave, akú nosili remeselníci pracujúci s drevom. Ide pravdepodobne o autoportrét samotného Majstra Pavla.

Oltáru sa síce vyhli všetky požiare, ktoré zachvátili mesto i chrám, no nevyhol sa mu červotoč. V dôsledku stáročnej činnosti tohto škodcu v oltárnom dreve hrozil vzácnej pamiatke zánik. V rokoch 1952–1954 bol preto hlavný oltár zreštaurovaný tímom bratov Kotrbovcov. Kópie niektorých jeho častí vyhotovené pri tejto príležitosti reprezentovali Československo na viacerých svetových výstavách. Dnes sú súčasťou stálej expozície SNM – Spišského múzea v Levoči v tzv. Dome Majstra Pavla.

Hodnotným umeleckým dielom sú tiež nástenné maľby na severnej stene kostola. Počas reformácie boli zatreté. Objavené boli až v druhej polovici 19. storočia. Je to cyklus siedmich skutkov kresťanského milosrdenstva: chorých navštevovať, pocestných prijímať, hladných nakŕmiť, smädných napojiť, nahých zaodiať, väzňov navštevovať a mŕtvych pochovávať. Pod ním je cyklus siedmich hlavných hriechov: pýcha, lakomstvo, smilstvo, pažravosť, závisť, hnev a lenivosť. Vznikli okolo roku 1370.

V roku 2009 bola Levoča a Dielo Majstra Pavla na Spiši zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako rozšírenie už v roku 1993 zapísanej lokality Spišský hrad a pamiatky okolia. Stalo sa tak na základe rozhodnutia Výboru Svetového dedičstva na jeho 33. zasadnutí v španielskej Seville. Oficiálny názov celej lokality UNESCO na Spiši teraz znie Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.